Na sobotu boli predpovedané celodenné prehánky, ale ráno to tak nevyzerá. Mračien ubúda a očakávame slnečný deň. Z námestia odchádzame jedenásti na ďalšie jarné kilometre. Ideme Gruntom po žltej až k Domovu dôchodcov. Tu pokračujeme vpravo lesom, neznačkovaným chodníkom (lesnou cestou). Stúpame po ceste, ktorá je bez snehu ale bahnitá a ťažbou dreva dosť zničená. Na ceste stretávame žaby, ktoré sa sťahujú do pokojných vôd, aby splnili svoju biologickú úlohu. Opúšťame bahnitú cestu a pokračujeme chodníkom, miestami po snehu. Stúpame a snehu pribúda. Je ho tu ešte dosť, slnko tu ešte nemá takú moc. Z chodníka máme výhľad na Štós kúpele a okolité vrchy. Prechádzame popri priepasti, podľa mapy by to mala byť Jelenia priepasť. Mokrým snehom stúpame svahom k Jeleniemu vrchu. Konečne sme na hrebeni, kde si chvíľu oddýchneme. Snehu je tu tak akurát. Pokračujeme, brodíme sa snehom a prichádzame na žlté značenie. Odbočujeme na čistinku tesne pred Jelením vrchom, ktorá je bez snehu a usadáme. Vychutnávame si hrejivé lúče jarného slniečka a konzumujeme baťohové zásoby. Posilnení pokračujeme na Jelení vrch. Opäť sa chvíľu brodíme snehom, až kým nevkročíme na slnečný svah bez snehu. Tesne pred vysielačom nás prekvapí prehánka. Padá ľadovec, ktorý sa mení na dážď. Dážď prestáva a vydávame sa na spiatočnú cestu sedlom pod Špičiakom, brodiac sa snehom, po žltej značke.. Schádzame zo sedla, snehu už je pomenej. O chvíľu sa spúšťame chodníkom bez snehu, ale v závere nás opäť prekvapí dažďová prehánka. Ale to už sme v Grunte, v závere nášho výletu, kde nám už neprší. Dovidenia nabudúce.
Mikuláš Šoltis
V Grunte pred Domom dôchodcov
Aj salamandra škvrnitá sa vydala na jarnú prechádzku.
Pri priepasti...
Cestou na "Klondik"...
Pod Jelením vrchom chvíľa pohody.
Pohľad z Jelenieho vrchu na časť Slovenského krasu.
Jelení vrch (947 m n. m.), prehánku prečkávame pod strieškou.
Na sobotu boli predpovedané celodenné prehánky, ale ráno to tak nevyzerá. Mračien ubúda a očakávame slnečný deň. Z námestia odchádzame jedenásti na ďalšie jarné kilometre. Ideme Gruntom po žltej až k Domovu dôchodcov. Tu pokračujeme vpravo lesom, neznačkovaným chodníkom (lesnou cestou). Stúpame po ceste, ktorá je bez snehu ale bahnitá a ťažbou dreva dosť zničená. Na ceste stretávame žaby, ktoré sa sťahujú do pokojných vôd, aby splnili svoju biologickú úlohu. Opúšťame bahnitú cestu a pokračujeme chodníkom, miestami po snehu. Stúpame a snehu pribúda. Je ho tu ešte dosť, slnko tu ešte nemá takú moc. Z chodníka máme výhľad na Štós kúpele a okolité vrchy. Prechádzame popri priepasti, podľa mapy by to mala byť Jelenia priepasť. Mokrým snehom stúpame svahom k Jeleniemu vrchu. Konečne sme na hrebeni, kde si chvíľu oddýchneme. Snehu je tu tak akurát. Pokračujeme, brodíme sa snehom a prichádzame na žlté značenie. Odbočujeme na čistinku tesne pred Jelením vrchom, ktorá je bez snehu a usadáme. Vychutnávame si hrejivé lúče jarného slniečka a konzumujeme baťohové zásoby. Posilnení pokračujeme na Jelení vrch. Opäť sa chvíľu brodíme snehom, až kým nevkročíme na slnečný svah bez snehu. Tesne pred vysielačom nás prekvapí prehánka. Padá ľadovec, ktorý sa mení na dážď. Dážď prestáva a vydávame sa na spiatočnú cestu sedlom pod Špičiakom, brodiac sa snehom, po žltej značke.. Schádzame zo sedla, snehu už je pomenej. O chvíľu sa spúšťame chodníkom bez snehu, ale v závere nás opäť prekvapí dažďová prehánka. Ale to už sme v Grunte, v závere nášho výletu, kde nám už neprší. Dovidenia nabudúce.
