Z Medzeva odchádzame za hmlistého počasia. Miestami je pomerne malá viditeľnosť, ale v Smolníku je to už iné. Je jasno a slnko nám zlepšuje náladu. Cestou sa hmla strieda s jasnou oblohou. V Podlesku (550m), kde dnešnú túru začíname siedmi, je ešte polooblačno. Suchá Belá je jedna z najnavštevovanejších roklín Slovenského raja s výškovým rozdielom 400 m. Roklinou preteká potok rovnakého názvu a oddeľuje od seba masív Vtáčieho hrbu a Rumanovej. Do rokliny vstupujeme po zelenej značke. Roklina je takmer bez snehu, ale potok je dobre zamrznutý, a tak nasadzujeme mačky. Zatiaľ je to menej náročný úsek. Kráčame po zamrznutom potoku alebo po drevených lávkach, ktoré sa v rokline striedajú s oceľovými rebríkmi. Prichádzame k exponovanému miestu rokliny - Misové vodopády, z ktorých sú teraz nádherné ľadopády. Ich výška je takmer 30 m, ktorú prekonávame pomocou rebríkov, stúpačiek a lávok. Ďalej pokračujeme najužším miestom tiesňavy – Roklina a prichádzame k Okienkovému vodopádu. Vystupujeme rebríkom a cez skalné okno prechádzame ponad Okienkový vodopád s výškou 12,5 m. Za ním sa roklina rozširuje a pred nami je Korytový vodopád s výškou 8,5 m. Prechádzame stúpačkami, rebríkom a popri Bočnom vodopáde vstupujeme opäť do zúženej časti tiesňavy – Kaskády. Tu prechádzame riečne koryto potoka drevenými lávkami a je čo obzerať, menšie bočné ľadopády. O chvíľu sa roklina otvára a po zamrznutej hladine potoka prichádzame k posledným rebríkom rokliny. Vystupujeme po nich a vstupujeme do zalesnenej časti, zatiaľ bez ľadu a snehu. Pokračujeme strmším stúpaním miestami zľadovateného ponorného riečišťa a o chvíľu sme pri studničke. Snímame mačky a vstupujeme na asfaltovú cestu. Tu pokračujeme doľava a zakrátko sme na rázcestí Suchá Belá - vrch (959 m). Je to tu ako na jar. Sú tu iba zvyšky snehu a slnečno. Prezliekame sa, oddychujeme a dopĺňame energiu. Odtiaľ po žltej, klesajúc lesnou cestou, pokračujeme k rázc. Pod Vtáčím hrbom (915 m). Vľavo pomedzi stromy máme pekný výhľad na zasnežené Tatry. Na rázcestí pokračujeme doľava po červenej cez rázc. Nad Podleskom (705 m) a túru končíme v Podlesku. Škoda, že Tatry sú v oblakoch. Odtiaľ je ich ináč pekne vidno. Bola to ďalšia pekná zimná túra.
Mikuláš Šoltis
Pri vstup do rokliny Suchá Belá nasadzujeme mačky.
Z Medzeva odchádzame za hmlistého počasia. Miestami je pomerne malá viditeľnosť, ale v Smolníku je to už iné. Je jasno a slnko nám zlepšuje náladu. Cestou sa hmla strieda s jasnou oblohou. V Podlesku (550m), kde dnešnú túru začíname siedmi, je ešte polooblačno. Suchá Belá je jedna z najnavštevovanejších roklín Slovenského raja s výškovým rozdielom 400 m. Roklinou preteká potok rovnakého názvu a oddeľuje od seba masív Vtáčieho hrbu a Rumanovej. Do rokliny vstupujeme po zelenej značke. Roklina je takmer bez snehu, ale potok je dobre zamrznutý, a tak nasadzujeme mačky. Zatiaľ je to menej náročný úsek. Kráčame po zamrznutom potoku alebo po drevených lávkach, ktoré sa v rokline striedajú s oceľovými rebríkmi. Prichádzame k exponovanému miestu rokliny - Misové vodopády, z ktorých sú teraz nádherné ľadopády. Ich výška je takmer 30 m, ktorú prekonávame pomocou rebríkov, stúpačiek a lávok. Ďalej pokračujeme najužším miestom tiesňavy – Roklina a prichádzame k Okienkovému vodopádu. Vystupujeme rebríkom a cez skalné okno prechádzame ponad Okienkový vodopád s výškou 12,5 m. Za ním sa roklina rozširuje a pred nami je Korytový vodopád s výškou 8,5 m. Prechádzame stúpačkami, rebríkom a popri Bočnom vodopáde vstupujeme opäť do zúženej časti tiesňavy – Kaskády. Tu prechádzame riečne koryto potoka drevenými lávkami a je čo obzerať, menšie bočné ľadopády. O chvíľu sa roklina otvára a po zamrznutej hladine potoka prichádzame k posledným rebríkom rokliny. Vystupujeme po nich a vstupujeme do zalesnenej časti, zatiaľ bez ľadu a snehu. Pokračujeme strmším stúpaním miestami zľadovateného ponorného riečišťa a o chvíľu sme pri studničke. Snímame mačky a vstupujeme na asfaltovú cestu. Tu pokračujeme doľava a zakrátko sme na rázcestí Suchá Belá - vrch (959 m). Je to tu ako na jar. Sú tu iba zvyšky snehu a slnečno. Prezliekame sa, oddychujeme a dopĺňame energiu. Odtiaľ po žltej, klesajúc lesnou cestou, pokračujeme k rázc. Pod Vtáčím hrbom (915 m). Vľavo pomedzi stromy máme pekný výhľad na zasnežené Tatry. Na rázcestí pokračujeme doľava po červenej cez rázc. Nad Podleskom (705 m) a túru končíme v Podlesku. Škoda, že Tatry sú v oblakoch. Odtiaľ je ich ináč pekne vidno. Bola to ďalšia pekná zimná túra.
