Z Medzeva odchádzame za hmlistého počasia. Miestami je pomerne malá viditeľnosť, ale v Smolníku je to už iné. Je jasno a slnko nám zlepšuje náladu. Cestou sa hmla strieda s jasnou oblohou. V Podlesku (550m), kde dnešnú túru začíname siedmi, je ešte polooblačno. Suchá Belá je jedna z najnavštevovanejších roklín Slovenského raja s výškovým rozdielom 400 m. Roklinou preteká potok rovnakého názvu a oddeľuje od seba masív Vtáčieho hrbu a Rumanovej. Do rokliny vstupujeme po zelenej značke. Roklina je takmer bez snehu, ale potok je dobre zamrznutý, a tak nasadzujeme mačky. Zatiaľ je to menej náročný úsek. Kráčame po zamrznutom potoku alebo po drevených lávkach, ktoré sa v rokline striedajú s oceľovými rebríkmi. Prichádzame k exponovanému miestu rokliny - Misové vodopády, z ktorých sú teraz nádherné ľadopády. Ich výška je takmer 30 m, ktorú prekonávame pomocou rebríkov, stúpačiek a lávok. Ďalej pokračujeme najužším miestom tiesňavy – Roklina a prichádzame k Okienkovému vodopádu. Vystupujeme rebríkom a cez skalné okno prechádzame ponad Okienkový vodopád s výškou 12,5 m. Za ním sa roklina rozširuje a pred nami je Korytový vodopád s výškou 8,5 m. Prechádzame stúpačkami, rebríkom a popri Bočnom vodopáde vstupujeme opäť do zúženej časti tiesňavy – Kaskády. Tu prechádzame riečne koryto potoka drevenými lávkami a je čo obzerať, menšie bočné ľadopády. O chvíľu sa roklina otvára a po zamrznutej hladine potoka prichádzame k posledným rebríkom rokliny. Vystupujeme po nich a vstupujeme do zalesnenej časti, zatiaľ bez ľadu a snehu. Pokračujeme strmším stúpaním miestami zľadovateného ponorného riečišťa a o chvíľu sme pri studničke. Snímame mačky a vstupujeme na asfaltovú cestu. Tu pokračujeme doľava a zakrátko sme na rázcestí Suchá Belá - vrch (959 m). Je to tu ako na jar. Sú tu iba zvyšky snehu a slnečno. Prezliekame sa, oddychujeme a dopĺňame energiu. Odtiaľ po žltej, klesajúc lesnou cestou, pokračujeme k rázc. Pod Vtáčím hrbom (915 m). Vľavo pomedzi stromy máme pekný výhľad na zasnežené Tatry. Na rázcestí pokračujeme doľava po červenej cez rázc. Nad Podleskom (705 m) a túru končíme v Podlesku. Škoda, že Tatry sú v oblakoch. Odtiaľ je ich ináč pekne vidno. Bola to ďalšia pekná zimná túra.
Mikuláš Šoltis
Pri vstup do rokliny Suchá Belá nasadzujeme mačky.
Voda v tuhom skupenstve...
Drevené lávky nahradené oceľovými.
Misové vodopády...
...a spoločná fotka
Ľadová krása Misových vodopádov
"Schody do neba"...
Sólo fotka - dokumentarista
Okienkový vodopád...
Skalné okno pri vodopáde
Nad Okienkovým vodopádom
Čakateľ na obnovu...
Korytový vodopád
Bočný vodopád nad Korytovým vodopádom
Začiatok zúženej časti tiesňavy zvanej Kaskády
Kaskády
Posledné rebríky tiesňavy
Blížime sa k studničke a k záveru Suchej Belej
Pôvodná a nová strieška studničky
Suchá Belá, záver
Tatry cestou k rázc. Pod Vtačím hrbom
Koniec túry v Podlesku
Copyright mesto Medzev 1999 - 2017. (c) Ing.Jaroslav Stehlik
Dnes je Nedela 22.10.2017. Meniny má Sergej. Zajtra Alojzia. 
Z Medzeva odchádzame za hmlistého počasia. Miestami je pomerne malá viditeľnosť, ale v Smolníku je to už iné. Je jasno a slnko nám zlepšuje náladu. Cestou sa hmla strieda s jasnou oblohou. V Podlesku (550m), kde dnešnú túru začíname siedmi, je ešte polooblačno. Suchá Belá je jedna z najnavštevovanejších roklín Slovenského raja s výškovým rozdielom 400 m. Roklinou preteká potok rovnakého názvu a oddeľuje od seba masív Vtáčieho hrbu a Rumanovej. Do rokliny vstupujeme po zelenej značke. Roklina je takmer bez snehu, ale potok je dobre zamrznutý, a tak nasadzujeme mačky. Zatiaľ je to menej náročný úsek. Kráčame po zamrznutom potoku alebo po drevených lávkach, ktoré sa v rokline striedajú s oceľovými rebríkmi. Prichádzame k exponovanému miestu rokliny - Misové vodopády, z ktorých sú teraz nádherné ľadopády. Ich výška je takmer 30 m, ktorú prekonávame pomocou rebríkov, stúpačiek a lávok. Ďalej pokračujeme najužším miestom tiesňavy – Roklina a prichádzame k Okienkovému vodopádu. Vystupujeme rebríkom a cez skalné okno prechádzame ponad Okienkový vodopád s výškou 12,5 m. Za ním sa roklina rozširuje a pred nami je Korytový vodopád s výškou 8,5 m. Prechádzame stúpačkami, rebríkom a popri Bočnom vodopáde vstupujeme opäť do zúženej časti tiesňavy – Kaskády. Tu prechádzame riečne koryto potoka drevenými lávkami a je čo obzerať, menšie bočné ľadopády. O chvíľu sa roklina otvára a po zamrznutej hladine potoka prichádzame k posledným rebríkom rokliny. Vystupujeme po nich a vstupujeme do zalesnenej časti, zatiaľ bez ľadu a snehu. Pokračujeme strmším stúpaním miestami zľadovateného ponorného riečišťa a o chvíľu sme pri studničke. Snímame mačky a vstupujeme na asfaltovú cestu. Tu pokračujeme doľava a zakrátko sme na rázcestí Suchá Belá - vrch (959 m). Je to tu ako na jar. Sú tu iba zvyšky snehu a slnečno. Prezliekame sa, oddychujeme a dopĺňame energiu. Odtiaľ po žltej, klesajúc lesnou cestou, pokračujeme k rázc. Pod Vtáčím hrbom (915 m). Vľavo pomedzi stromy máme pekný výhľad na zasnežené Tatry. Na rázcestí pokračujeme doľava po červenej cez rázc. Nad Podleskom (705 m) a túru končíme v Podlesku. Škoda, že Tatry sú v oblakoch. Odtiaľ je ich ináč pekne vidno. Bola to ďalšia pekná zimná túra.
