Za pekného novembrového, trochu chladného počasia, z Podlesku (550 m) sa piati vydávame po zelenej k rázcestiu Píla – Piecky proti toku potoka Veľká Biela voda. Asi polovicu tohto úseku prechádzame lesným chodníkom popri potoku s jeho peknými zákutiami. V krátkom zúžení doliny prechádzame cez kaňonovitý úsek Tesnina zabezpečený technickými pomôckami. Z chodníka schádzame a vstupujeme na asfaltku, ktorá nás privádza do osady Píla (585 m) - miestna časť Hrabušíc. Tu po žltej vstupujeme do ústia tiesňavy Piecky korytom riečky Píľanka, ktorá preteká roklinou a vlastne vymodelovala celú roklinu. Názov tiesňavy je odvodený od skalných výklenkov pod vodopádmi, ktoré voda za milióny rokov vymodelovala do tvaru piecky. Koryto riečky má vplyvom popadaného lístia čiastočne aj farbu jesene. Prichádzame k prvému vodopádu Stredných Piecok, k mohutnému (ak je dosť vody) Veľkému vodopádu (13 m) a jeho takmer kolmý skalnatý prah prekonávame železným rebríkom. Pre zaujímavosť rebrík má 52 priečok a v súčasnosti je to najvyšší rebrík v Slovenskom raji. Po jeho prekonaní pokračujeme úzkym riečiskom cez časť Kaskády po drevených lávkach, ktoré sú zabezpečené reťazami. Za Kaskádami prichádzame k Terasovitému vodopádu s výškou
8 m. Železný rebrík, ktorým vystupujeme nad vodopád, má 39 priečok. Cez terasy vodopádu prechádzame po novo inštalovaných železných stúpačkách a drevených lávkach. Roklina sa pomaly rozširuje a prichádzame k záveru rokliny. Odtiaľ vystúpime chodníkom po svažnici k rázcestiu Suchá Bela - vrch (959 m). Na to, že je takéto pekné počasie je tu veľmi málo turistov. V prístrešku usadáme, niečo skonzumujeme a po žltej pokračujeme k rázc. Pod Vtáčím hrbom a ďalej červenou na Podlesok. Cestou sa nám ukázali zasnežené Vysoké Tatry. Tak ešte asi hodinka a sme na parkovisku v Podlesku pri aute. Prezúvame a prezliekame sa a spokojní s dnešnou poslednou tohoročnou túrou v Slovenskom raji nasadáme do auta a končíme pri dobrom jedle v Hôrke v motoreste Dávid.